mesanger krvinka

                                    Krv 

                                              

 „Krv je pre medicínu to isté čo ropa pre priemysel.“

 Z filozofického hľadiská sa považuje krv za najhodnotnejšiu tekutinu. A darcovstvo krvi sa považuje za najhumálnejšiu činnosť. V mohé naboženstva považujú krv ya akési s telestnenie duše. Niektroré sekty zakazujú transfúziu krvi. Iné náboženstvá a etické systémy práve vyzdvihujú darcovstvo krvi. Krv má pre mnohých nevyčisliteľnú hodnotu a považuje sa za najvzácnejší dar. My sa v tomto článku pozrieme trochu viac na krv čo je vlastne? Aké je jej zloženie? Akú má funkciu a pod.   

  Krv prináša bunkám kyslík a potrebnú výživu - vodu, minerálne látky, bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, ale aj hormóny a enzýmy. Bunky odovzdávajú do krvi odpadové látky, ktoré putujú s krvou do obličiek a do pľúc, kde sú vylučované.

Krv vzniká v kostnej dreni. Priemerný ľudský organizmus obsahuje asi 4 - 6 llitrov krvi, čo je asi 8 % telesnej hmotnosti

Zloženie krvi

Červené krvinky – erytrocyty

Červené krvinky – erytrocyty, sú okrúhle (tvar disku), uprostred preliačené, s priemerom 7,5 tisícin milimetra. V jednom mm3 je ich normálne u žien viac ako štyri milióny, u mužov okolo päť miliónov. Celkom má človek asi 25 až 30 biliónov červených krviniek.

Erytrocyty sú jedni  mála typov buniek, ktoré nemajú v sebe genetický materiál - DNA. Má to svoj praktický význam. Pretože táto bunka slúži iba na transport krvných plynov, teda kyslíka a oxidu uhličitého (pomocou krvného farbiva – hemoglobínu). Úlohou hemoglobínu je viazať kyslík v pľúcach a transportovať ho všetkým bunkám v tele. Erytrocity majú schopnosť pri prechode sa výrazne deformovať napríklad pri prechode tenšími kapilárami.

1 červená krvinka obsahuje 270 – 300 miliónov hemoglobínových             molekúl

 1 molekula Hb (hemoglobínu) = 4 bielkovinové reťazce globínu (96 % objemu) a 4 %  hemu (obsahujúceho železo), pričom každý atóm  železa viaže 1 molekulu kyslíka.  

  Hemoglobín a myglobín sú najrozšírenejšie prenášače aktivátory kyslíka. Myglobín je komplex s jednou hemovou jednotkou a molovou hmotnodťou približne 17 500 g/mol. Hemoglobín obsahuje štyri hemovéé jednotky jeho molová hmotnosť je okolo 65 000 g/mol Hemoglobín prenáša v oganizme kyslík od plúc k svalom, kde ho odovzdáva myglobínu. Hemoglobín prostrdníctvom aminoskupín -NH₂  viaže oxid uhličitý vytvorený v organizme a prenáša ho naspať k plúcam. Niektoré molekuly napr. oxid uhličitý sa pevne viažu na atóm železa a zabraňujú tým prenosu kyslíka.

Z hodnoti rovnovážnej konštanty

Hb-O₂ +Co = Hb-CO + O₂  

a zloženia vzduchu vyplýva že vzduch s obsahom približne 0,1 % CO nasýti hemoglobín pri nadýchnutí na 50% s CO. Dýchanie vzduchu zvačším obsahom CO spôsobuje až smrť.

Biele krvinky - leukocyty

Biele krvinky – leukocyty, chránia organizmus pred infekciami a pred cudzorodými látkami. Človek ich má 7-8 tisíc / mm3, čo je asi 40 miliárd. To znamená, že jedna biela krvinka pripadá asi na 800 červených krviniek.

Na rozdiel od červených krviniek majú jadro, je ich niekoľko druhov (podľa funkcie, tvaru). Sú veľmi dôležité pri imunitných reakciách organizmu. Podľa druhu dokážu buď priamo ničiť pôvodcov infekcie, alebo vytvárať proti nim protilátky.

Životnosť bielych krviniek je niekoľko dní až rokov.

Biele krvinky sa delia do dvoch základných skupín, a to podľa prítomnosti drobných granuliek v ich telesnej tekutine – cytoplazme:

A. 70 % všetkých leukocytov má v cytoplazme drobné zrniečka a nazývajú sa granulocyty. Tie ďalej rozdeľujeme na:

• neutrofilné – 60 % leukocytov, fagocytujú (pohlcujú) zvyšky buniek,

• bazofilné (zásadité) – 0,5 % leukocytov, produkujú napr. heparín (protizrážanlivá látka), histamín (rozširuje priemer ciev),

• eozinofilné (kyslé) – uplatňujú sa pri alergických reakciách.

B. Tie, ktoré nemajú v cytoplazme drobné zrniečka, sa nazývajú agranulocyty a delíme ich podľa vzhľadu a podľa funkcie na:

• lymfocyty

typu B : množením vznikajú dva druhy - plazmatická bunka (zúčastňuje sa boja), pamäťová bunka (zostáva pre uchovanie informácie o cudzorodej látke),

typu T: podieľajú sa na tzv. bunkovej imunite: Tc- lymfocyty (aktívne ničia napadnuté bunky alebo baktérie), Th- lymfocyty (pomocné, pri stretnutí s cudzorodou látkou stimulujú Tc a B lymfocyty). Zároveň rozlišujú zmenené bunky, nádorové bunky, transplantované bunky a bojujú proti nim.

• monocyty - 5 % (ničia fagocytózou – pohlcovaním)

Krvné doštičky – trombocyty

   Krvné doštičky - trombocyty - hrajú dôležitú úlohu pri zastavení krvácania, pri zrážanlivosti krvi. Majú nepravidelný tvar a ako červené krvinky sú bez jadra. Vznikajú „odštiepením“ z tzv. megakaryocytov, ktoré sa nachádzajú v kostnej dreni. V jednom mm³ ich je 200 - 300 tisíc, životnosť sa pohybuje v rozpätí 5 -12 dní.

Ak dôjde k zraneniu, krvné doštičky sa zhluknú v mieste poranenia a uvoľňujú látky, ktoré spolupôsobia pri zrážaní krvi. Zrážanie krvi je veľmi zložitý proces, v ktorom majú krvné doštičky nezastupiteľnú funkciu. Takto je organizmus chránený pred vykrvácaním.

Krvná plazma

   Plazma je prostredie, v ktorom krvinky a krvné doštičky žijú a spolu s ňou tvoria náplň krvného riečiska - krvného obehu. Obsahuje všetky pre život potrebné látky:

• anorganické: vápnik, fosfor, železo, draslík, sodík, jód, horčík a iné
• organické: bielkoviny, tuky, cukry, hormóny, vitamíny a iné

Plazma je dôležitá pre transport krviniek a potrebných látok do tkanív a a orgánov a zároveň slúži na spätné odstraňovanie nepotrebných produktov látkovej výmeny. 

• farba: žltá
• pH: 7,4
• voda: 91%

organické látky: 7% plazmatické bielkoviny (albumíny, globulíny, fibrinogén), 1% glukóza, enzýmy, vitamíny, hormóny, tuky, cholesterol, močovina a pod.

anorganické látky: tvoria cca 1% .

Krvné skupiny

Podobne ako väčšina buniek, červené krvinky nesú znaky, ktorými sa jednotliví jedinci odlišujú. Tieto znaky sú celoživotné a dedičné, pre transfúzne lekárstvo majú najväčší význam znaky v systémoch AB0 a Rh.

Krvne skupiny objavil  rakúsky lekár Karl Landsteiner. Prvá publikácia o nich vyšla vo Viedenskom medicínskom týždenníku pod titulom „O fenoméne zhlukovania normálnej ľudskej krvi“ v roku 1901, a v roku 1930 dostal za tento objav Nobelovu cenu. Táto teória bola založená na existencii antigénu (molekuly na povrchu membrány červených krviniek) a protilátky (v krvnej plazme). Lansteiner však poznal iba 3 krvé skupiny. Český lekár prof. MUDr. Jan Janský  ako prvý opísal zloženie krvi na 4 základné krvné skupiny I, II, III, IV.

Označenie krvných skupínako A, B, AB a 0 bolo zavedené až v tridsiatych rokoch 20. storočia.

V systém AB0 existujú 2 znaky: A a B. Každý človek môže byť nositeľom jedného, oboch alebo žiadneho z nich.

 Krvné skupiny v AB0 systéme sú A,B,AB a 0 Dôležité je, že každý človek má v svojej plazme prirodzené protilátky proti tým znakom, ktoré jeho krvinky nemajú ( napr. pri krvnej skupine A má anti-B protilátky).Pri styku protilátky s odpovedajúcim skupinovým znakom dôjde k nežiadúcej reakcii a krvinky sú poškodené, tento fakt zásadne obmedzuje možnosti prevodu krvi medzi jednotlivcami.

Vyskyt jednotlivých krvných skupín v populácijí mierneho pásma

A 42%.

0 32%

B 18

AB 8

• Systém Rh je komplikovanejší a skladá sa z 3 skupín znakov ( Cc, D, Ee), najvýznamnejší je znak D, ktorý ak je prítomný, jedinec sa označuje ako Rh (D)pozitívny, alebo ak nie je prítomný krv sa označuje ako Rh(D) negatívna. V našej populácii je približne 85  pozitívnych jedincov a 15  Rh (D) negatívnych. Protilátky proti znaku D nie sú prirodzenou súčasťou plazmy a môžu vzniknúť len po predchádzajúcej tehotnosti alebo transfúzii.  Protilátky sa však vytvoria, ak sa v Rh negatívna krv stretne s červenými krvinkami Rh pozitívneho človeka.  Matka s Rh faktorom - môže byť nebezpečná pre plod Rh faktorom

 Rh+ 85 %

 Rh- 15  %

Okrem uvedených ( vzájomne nezávislých) systémov AB0 a RH nesú červené krvinky ešte najmenej 25 krvnoskupinových znakov, ktoré môžu mať význam pre transfúziu krvi, nakoľko proti nim môže vytvárať príjemca transfúzie protilátky.

Vyšetrovanie vhodnosti krvného prípravku pre konkrétneho chorého je podstatou skúšky zlučiteľnosti.

Skupina A

• Krvná skupina A sa objavila asi pred 25 000 - 15 000 rokmi.
• Usadením človeka z lovca na roľníka zapríčinilo, že imunitný systém musel byť oveľa výkonnejší ako predtým. Krvná skupina A sa čoskoro začala rýchlo rozširovať. Gény tejto krvnej skupiny sa dostali cez Áziu a Predný Východ až do Európy, kde je rozšírená dodnes.
• Má antigénn A a protilátkuu B v plazmee.

Skupina B

• Krvná skupina B vznikla v oblasti Himalájíí a Indiee pred 15 000 - 10 000 rokmi.
• V tomto regióne vládli pre ľudí extrémne životné podmienky. Podnebie bolo drsné, zásobovanie potravinami nepravidelné a často veľmi jednostranné. Ich imunitný systém musel byť mimoriadne silný. Ešte i dnes sú ľudia s krvnou skupinou B obdivuhodne odolní voči akémukoľvek druhu prechladnutiaa. Krvná skupina B bola dlho typická pre ľudí z juhovýchodnej Áziee a rozsiahlych stepíí Euráziee.
• Má antigén B a protilátku A.

Skupina AB

• Krvná skupina AB je zo všetkých krvných skupín najmladšia, existuje iba 1200 - 1000 rokov.
• Z hľadiska vývoja dejín sa objavila neskoro, a preto je veľmi zriedkavá. Krvná skupina AB je výsledkom nového sťahovania národov, keď sa krvná skupina A, obyvateľov východnej a strednej Európy zmiešala s krvnou skupinou B, Mongolovv z Ázie. Krvná skupina AB predstavuje spojenie znakov krvnej skupina A a B. Od predkov s krvnou skupinou B zdedila skupina AB odolný imunitný systém. Okrem toho je mimoriadne dobre chránená pred ochoreniami autoimunitného systému ako napríklad reumatické choroby a alergiee.
• Má antigén A aj B, protilátka nie je.

Skupina 0

• Prví ľudia s prapôvodnou krvnou skupinou 0 žili pravdepodobne už pred 40 000 rokmi v Afrike.
• Má antigén 0, protilátku A aj B.

Dedičnosť krvných skupín

Nasledovná tabuľka ukazuje možnú krvnú skupinu dieťaťa podľa toho, akú krvnú skupinu majú jeho rodičia

Červonou farbou je označená krvná skupina matky, modrou farbou je označená krvná skupina otca

Čerpané informácie:

1. www.ntssr.sk

 2. www.primar.sk

3. www.wikipedia.sk

Šima a kol. Anorganická chémia STU Bratislava 2005